Pôrodom to nekončí

Všímam si okolo seba ako sa mnohé ženy pripravujú na „záverečnú“ fázu tehotenstva. Vlastne na to krásne vyvrcholenie…ako keby sme vyšli na Kilimandžáro a tým sa to skončilo…zvládli sme výšľap a hotovo. Príprava na kopec (píšem teraz ako lajk), ale dá sa to aplikovať na mnohé témy a oblasti v našom živote, zahŕňa aj cestu smerom dole…rozloženie síl a správne načasovanie, aby sme z kopca nešli po tme a tak zachovali rovnováhu :).

Aj ja som bola v tomto stratená. Vôbec som si neuvedomovala, že pôrodom to vôbec nekončí. Sme fokusované na tú „akoby“ najväčšiu skúšku – pôrod a ja nepopieram, že príchod nášho dieťatka nie je veľká vec. Je …obrovská, nádherná…je to milník, ktorý si zaslúži obrovskú prípravu…nielen fyzickú, ale aj emočnú.

Túžim však zdôrazniť, že pôrodom to nekončí. Mohla som si to všimnúť ako sama na sebe, tak aj na mnohých ďalších ženách, s ktorými som sa na túto tému dostala do rozhovoru. Mnohé z nás sa totiž zľakli…pretože na toto Vás nikde nepripravia, ak áno, je to tak rýchle, že si z toho sotva niečo zapamätáte. A okreme toho máte pocit, že Vám rozprávajú po španielsky, keďže sa v tom ešte neorientuje :). Chce to jednoducho čas a rovnako ako si naplánujeme pôrod si plánujeme a zisťujeme ako to je v šestonedelí.

Je to preto, že keď prídeme domov s bábätkom, mnohé …mnohé veci sa zmenia. Zrazu nemáte čas na seba, ale úplne vôbec…ani na tie bazálne potreby – cikať, kakať, papať…lebo všetok čas chcete venovať dieťatku…a…všetkému ostatnému, veď už ste po pôrod, tak šup do aktivity :)…V našej kultúre je však toto chybné nastavenie veľmi aktuálne a dostáva nás na dno našich vlastných síl…fyzických aj emočných.

Keď som rodila vo Vyškove ambulatne pred vyše 5timi rokmi, prepúšťaľ nás mladý lekár, ktorý mi dal otázku: „Viete, prečo ženy zostávajú v pôrodniciach 4, 5dní?“ Ja som mu povedala, že neviem, pretože som to naozaj netušila…A on mi to vysvetlil: „Pretože, ženy v našej spoločnosti prídu domov a žačnú sa starať o domácnosť viac ako o seba. A tak si môžu ublížiť, lebo v sebe majú ranu, ktorú nevidia a keď ju nevidia, nevedia že sa o ňu majú starať.“ Priznám sa, posadil mi na zadok…pretože to tak naozaj je. Uvidela som sa v tom.

V našej spoločnosti je žena hneď aktívna, veľmi málo si dovolí stráviť šestonedelie v posteli s bábätkom. Predsa len šestonedelie sa to z nejakého dôvodu volá :). Tento čas je súčasťou napojenia sa na dieťatko, dosycovania sa, dočistovania tela, regeneráciu maternice a vyživovanie na všetkých úrovniach našej bytosti a napájania sa na novú životnú rolu. Keď sme mali workshop so španielskou pôrodnou babicou Angelinou Martinez Mirandou rozprávala nám o šestonedelí žien v ich krajine (v určitých častiach). Už len pri počúvaní jej slov mi bolo nádherné. Tunajšie ženy sa o seba starajú navzájom, pomáhajú si v šestonedelí, podporujú sa, opečúvajú, oddychujú, nechajú sa hýčkať…pretože vedia, že si to zaslúžia, je to pre ne posvätný čas. Štestonedelie zakončujú zavinovacím rituálom CERRADA.

CERRADA je zavinovací rituál, alebo zavinovanie kostí. Pôrod je totiž vnímaný ako BRÁNA, do ktorej žena vstupuje, keď rodí. Je akoby „medzi“ dvoma svetmi. Táto brána sa otvára počas pôrodu. Keď je žena po pôrode, je dôležité túto bránu zatvoriť a vstúpiť do novej role, do nového sveta, novej časti svojho života. Je to veľmi silný a očistný rituál. V Mexiku si ho dopriavajú ženy štandartne. Robí sa nielen po narodení dieťatka, ale aj po jeho strate, po strate manžela, po ukončení náročnej etapy života, aby žena mohla vykročiť zahojená a silnejšia. (O CERRADE a REBOZE bude samostatný článok)

Ženy v našej spoločnosti chcú byť zväčša rýchlo veľmi činnorodé, dobre vyzerajúce, usilnovne sa starajúce najmä o dieťatko a domácnosť. Priestor samé na seba, ak mali pred dieťatkom nejaký, tak po narodení dieťatka už nemajú žiadny. Mnohé si myslíme, že ostatné ženy stíhajú všetko a ešte aj dobre vyzerajú. Je to nesmierne zavádzajúci a veľmi škodlivý mýtus. Pýtajme sa samy sebe…prečo to tak mám? Čo túžim dokazovať a komu?

Žena po pôrode potrebuje nasýtiť seba a skrze ňu sa nasycuje aj dieťatko. Ja som nevedela, čo nasycuje mňa pred mojím prvým dieťatkom, ale vedela som ako uspokojiť všetkých okolo, ako vyhovieť. A s úprimným srdcom, veľmi tejto svojej verzii ďakujem za mnohé. Cítim s ňou nesmierny súcit, veľa som sa tým obdobím naučila…vôbec som nevidela seba a svoje potreby….

A tak Ťa milá žena, chcem podporiť…aby si vedela, že pôrodom to nekončí, ale začína…Aby si okrem plánovania a chystania sa na pôrod, uvidela aj ten kúsok za tým, ktorý Ťa čaká a ktorý pre Teba môže byť nesmierne význmaný. 4. trimester je tu pre dieťatko, ale najmä pre Teba…

• aby si oddychovala,
• aby si seba uvidela ako veľmi dôležitú súčasť celého procesu a nezabúdala na seba,
• aby si ostala živá a vedela, že Tvoje potreby sú nesmierne dôležité
• aby si sa vnímala a cítila svoje telo…vyživovala ho skrze výživnú stravu, čistú vodu, láskavým dotykom a nežným relaxom,
• aby si si dopriala starostlivosť o seba od ľudí, ktorí to urobia s láskou,
• aby si mala otvorené a milujúce srdce pre svoje rozhodnutia,
• aby si sa nevidnila za to, čo nemôže byť v Tvojich silách,
• aby si uznala tú cestu, ktorou si prešla a hýčkala sa za to,
• aby si vedela, že okrem teba je tu aj mnoho iných žien, ktoré to majú rovnako,
• aby si vedela, že NIE SI V TOM SAMA.

Na základe túžby…podporiť ženy po pôrode, byť tu pre ne v ich jedinečnosti a individualite vznikla Škola popôrodnej duly v Bratislave. Jej heslom by mohlo byť napríklad…BUĎ TOU, KTORÁ INEJ ŽENE NAROVNÁ KORUNU, BEZ TOHO, ABY POVEDALA SVETU, ŽE JU MÁ NAKRIVO.

A tak sme tu. V tomto čase a priestore, aby sme vyživené mohli vyživovať ďalej ženy v ich najkrajšom a zároveň najzraniteľnejšom období ich života.

Som veľmi vďačná, že sama môžem byť súčasťou tejto školy…že sa vzdelávam v nádhernej ženskej profesii, ktorá je rovnocenná akejkoľvek inej, kde sa žena stará o ženu. Vedomie tohto prepojenia vo mne vyvoláva nesmiernu nádej na liečenie našej spoločnosti skrze láskavé ženské srdcia.

S láskou Vaša Veru