Ja som túto vetu počula nespočetne mnohokrát. A aj nespočetne mnohokrát som si myslela, že som jej porozumela…Nikdy tam však nebol taký pocit, že to fakt dosadlo. Poznáte ho, však? Nad niečím premýšlate, niečo analyzujete…aj sa niečo udeje a Vám to zrazu zacvakne. Tak presne toto sa mi nestalo :). Vždy som si iba „myslela“, že to dostadlo. A to fakt nestačí :D. Myseľ totiž toho vymyslíííí…(ako hovorí Zuzka Bajkaiová – terapeutka traumy).
No a tak teda myseľ vymýšlala a ja som tipovala, čo teda to „zober si svoju silu späť“ znamená. Priznám sa, som analytický typ, baví ma to, mám v tom vášeň, i keď občas je to riadne na škodu…Veľa to zdržiava, najmä vtedy, keď veci sú pomerne jednoduché, tak moja myseľ to vie občas riadne prekombinovať…A to bol aj tento prípad.
Veľa sa mi v tej hlave posledné týždne naskladalo a nie vždy je to pre mňa jednoduché vypustiť. Syndróm „samaritánky“ ešte má nejaké to pole pôsobnosti v mojej osobnosti. A tak som predvčerom nad ránom nemohla zaspať. Mleli sa mi myšlienky ohľadom detí, mojich rodičov, aktuálnej témy – vojna, môjho poslania,… Vôbec to nešlo zastaviť. Pripomenulo mi to tie srandové videá, ktorá sa teraz šíria internetom…ako chytáte svoj nákup po tom, ako Vám ho pokladníčky nablokujú svetelnou rýchlosťou…a na Vás sa to iba sype. Pre mňa je tento obraz celkom úsmevný. A toto mi najviac pomohlo…chytiť sa toho momentu, v ktorej prišlo uvoľnenie…UVOĽNENIE – tak zásadný moment v našom živote. Častokrát sa ho môžme zhľaknúť, pretože keď sa uvoľníme, náš nervový systém prestáva byť napätý, nie je ostražitý. Veľa ľudí v tomto momente spozornie. Pretože, čo ak… čo ak….čo ak…čo ak….čo ak…čo ak…a na základe tohto návyku /prežitých skúseností zapísaných v tele/ hneď radšej vracajú svoju POZORNOSŤ späť do ostražitosti. Tam sa naučili, že je bezpečie.
Nie je ľahké sa tohto návyku zbaviť, pretože tak silno veríme, že je správny, že sa častokrát ani nepodarí sa ho zbaviť. Nie je ani tak podstatné sa ho však zbavovať, ako ho nahradiť. A tu je ten kľúč.
Veľmi dobre viem, že tento stav pre mňa nie je prínosný. Nijako priaznivo nepôsobí na moju psychiku a ani na moje telo. Je to práve naopak, vyčerpávajúce, únavné a nikam to nevedie. To, že to nikam nevedie, (alebo len tam, kde nechcem), je pre mňa rozhodujúce. Samej seba sa pýtam, čo ted s tým.
Nebojujem. Lebo aj toto je súčasť mňa. Prijímam to, že teraz sa toto deje. A rovnako sa mi to stalo aj v to ráno…cítila som vo svojom tele napätie, zvýšenú ostražitosť, neschopnosť zastaviť myšlienky a iba ich „pozorovať“…lebo sa ma dotýkali, nepríjemne. V určitom momente, ako som si spomenula na tie vtipné videá som pocítila spomínané uvoľnenie…a vtedy to ZAKLAPLO…ZOBER SI SVOJU SILU späť.
„Tvoja SILA je Tvoja POZORNOSŤ“ mi v sekunde prebehlo hlavou. Náááádych….výýýdych…do plna, v tichosti mysle…v usmernení pozornosti z hlavy do tela…Sama pre seba som si hovorila …daj si čas…
Presunula som POZORNOSŤ z hlavy do tela. Sprítomnila som sa tu a teraz. Objala som svoje telo a iba si uvedomovala jeho teplo, silu, tlkot, jemnosť dotyku…“tu a teraz je všetko v poriadku“ prebehlo mi hlavou… dovoľ hlave, aby sa upokojila a nasala energiu a pokoj tela… obzri sa okolo…vnímaj ticho a teplo domova, zdravie rodiny…upriam pozornosť tam, kde chceš aby rástla…spojila som sa sama so sebou…V priestore, kde nie je strach…v priestore za svojím egom…v priestore, na ktorý zabúdam, keď som v ostražitosti. Každý z nás ma toto miesto v sebe…vďakaBohu. ŽiaľBohu si ho však nepripomíname dosť často. V tomto momente som bola v ňom.
Vlna vo mne sa upokojila…rozbúrený oceán nabral hladivé vlny, také, ktoré nás privedú z bodu A do bodu B, trpezlivo…možno zdĺhavo…ale pokojne a bezpečne, niet kam sa ponáhlať…oveľa dôležitejšie ako rýchlo ideme, je vedieť kam ideme…
Už sa poznám a zakaždým, keď sa nechávam strhnúť obavami, strachmi a potencionálnymi možnosťami…jednak viem, že im dávam oveľa väčšiu šancu k životaschopnosti a jednak nepríjemne ovládajú moju náladu. A tým pádom aj náladu mojej rodiny. A to nie je pre mňa žiaduce…ale nebojujem s tým…prijímam to a namiesto zbavovania sa niečoho, skúšam to nahrádzať tým, čo má pre mňa význam, čo mi ukazuje smer a dáva môjmu životu hlbší význam…
Zober si svoju silu späť pre mňa znamená PRESUŇ SVOJU POZORNOSŤ K SEBE. Tu je pre mňa POTENCIÁL zmeniť všetko, čo nechcem na to, čo chcem…POTENCIÁL TVORCU SVOJHO ŽIVOTA. Obrátiť pozornosť z miesta, kde som len pozorovateľ (okolitý svet) do miesta, kde som tvorca (vnútorný svet). A všetko sa preskladá…
Pozornosť je veľká čarodejka…len na nás však záleží, či bude čarovať s čiernou alebo bielou mágiou. Láskavá pozornosť samej k sebe je Ti k dispozícii bezpodmienečne a nevyčerpateľne. Užívaj si ju a čerpaj z nej neustále. Pretože keď si zoberieš svoju silu späť, znamená to, že nie je priestor, aby ňou čaroval niekto iný namiesto Teba.
S láskou Veru.